Thurzov dom
Thurzov dom patrí k významným architektonickým pamiatkam Banskej Bystrice.
Je súčasťou hlavného námestia a historického jadra mesta, ktoré bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Navždy spätý s Thurzovcami
Významné historické postavenie si Thurzov dom vyslúžil v spojení s osobnosťou Jána Thurza (1437 – 1508), betlanovského rodáka a krakovského podnikateľa. V rokoch 1495 – 1548 v dome sídlila thurzovsko-fuggerovská banská spoločnosť a modernizácia objektu súvisela s obchodnými aktivitami podnikateľa. Thurzo nechal objekt prebudovať v neskorogotickom slohu. Do neskorogotickej prestavby patria fragmenty kamenných portálov, klenba prejazdu, drevený trámový strop a Zelená miestnosť s valenou klenbou s nástennou výmaľbou. Renesančná fasáda má výraznú atiku a sgrafitovú výzdobu.
Noví majitelia – nové úpravy
Po odchode thurzovskej spoločnosti (1548) patril dom obchodníkovi Jurajovi Ritscherovi a v roku 1564 ho kúpil Ján Preuss, radný a správca špitála. Veľkorysú adaptáciu uskutočnil okolo roku 1580 jeden z najbohatších obyvateľov mesta, obchodník Samuel Schmeidl. Rozšíril dom zastavaním uličky, zvýšil prístavbou druhého poschodia a dal mu bohatý vonkajší renesančný výzor so sgrafitovou fasádou, profilovanými kamennými článkami a ozdobnou atikou. V interiéri vymenil väčšinu vyrezávaných drevených stropov za lunetové klenby so štukovým dekorom. Uličku, slúžiacu ako príchod do záhrady, zastaval. V 17. storočí Thurzov dom vlastnili komorný lekár Ján Reull a evanjelický kňaz Matej Porsch s rodinou.
Mestská rada sa rozhodla dom zrenovovať a predať. V rokoch 1705 – 1706 tu sídlila Hospodárska rada s pôsobnosťou pre celé územie vtedajšieho Uhorska. V roku 1706 dom kúpil za 5000 zlatých Ján Sretter, generál v armáde Františka Rákocziho II. V roku 1761 objekt poškodil požiar. Novým majiteľom sa stal poštmajster Ján Bitter. V 18. storočí boli na fasádu aplikované nové omietky a pôvodná štítová strecha, orientovaná kolmo na fasády, sa vymenila za rovnobežnú.
Thurzov dom v 19. a 20. storočí
Adaptácie budovy odrážali nároky majiteľov aj dobový vkus. V 19. storočí vlastnili dom rodiny Bartlovcov, Eisertovcov a Kohnovcov. V 20. storočí sa prestavali prízemné miestnosti a obchodné prevádzky zmenili veľkosť aj dispozície otvorov na prízemí. V tom čase bola fasáda monochrómna, bez prezentovania sgrafitovej výzdoby. V roku 1938 odkúpil dom od Tatrabanky Karol Beniač, posledný majiteľ objektu. Z obchodných prevádzok na prízemí tu mali obchody so železom, zbraňami a športovými potrebami Alojz Fischer, s látkami Antónia Kohútová a s remeňmi Jozef Lang. Na poschodí medzi okennými otvormi boli veľkoplošné výjavy. Išlo o vývesné reklamné štíty.
Vo víre vojny
Thurzov dom bol 18. októbra 1944 zasiahnutý leteckou bombou, čím došlo k rozsiahlemu poškodeniu strechy, preboreniu takmer všetkých klenieb druhého poschodia a aj čiastočnému poškodeniu prvého nadzemného poschodia. Dlhodobo zanedbaná údržba spôsobila zatekanie a premŕzanie objektu, čím došlo k jeho statickému porušeniu.
V hodine dvanástej
Thurzov dom postupne chátral, až bolo 24. októbra 1948 vydané povolenie na jeho zbúranie. V tom čase patril správe Bavlnárskych závodov V. I. Lenina v Ružomberku, ktoré sa viackrát pokúšali parcelu pod objektom predať a nový vlastník mal riešiť jeho asanáciu. Podmienkou bolo, že po zbúraní sa začne s výstavbou veľkokapacitného objektu. Vzhľadom na objavené pamiatkové hodnoty Zelenej miestnosti bolo 6. augusta 1952 zrušené rozhodnutie o asanácii. V logickej nadväznosti boli postupne realizované kroky smerujúce ku komplexnej obnove objektu. Vedením prác bol poverený ateliér Dr. Ing. K. Chudomelku, ktorý vytvoril v interiéri Thurzovho domu „zázemie“ a priestor pre novú expozíciu Stredoslovenského múzea. Zároveň bol autorom prvej vizuálnej prezentácie s takmer celoplošne aplikovanou sgrafitovou výzdobou na fasádach objektu.
Sídlo Stredoslovenského múzea a expozície Tranzithistory
Od augusta 1958 má po komplexnej stavebnej obnove v Thurzovom dome sídlo Stredoslovenské múzeum. V rokoch 2019 až 2022 prebehla v interiéri objektu a na jeho vonkajších fasádach rozsiahla rekonštrukcia. Na troch nadzemných podlažiach bol realizovaný Mgr. Michalom Šimkovicom pamiatkový výskum objektu, ktorý nadviazal aj na svoj predchádzajúci výskum suterénnych priestorov. Výsledky výskumov sú prezentované v animovanom videodokumente tvoriacom súčasť stálej expozície Tranzithistory. Táto bola po dôkladnej trojročnej príprave slávnostne otvorená dňa 25.6.2022 na dvoch nadzemných podlažiach a ponúka komplexný pohľad na vývoj a históriu domu, mesta a regiónu. V stálej expozícii je inštalovaných viac ako 2 000 zbierkových predmetov z fondu archeológie, histórie, numizmatiky, etnológie a výtvarného umenia.
