Zbierky Stredoslovenského múzea

Zbierkový fond múzea dnes tvorí takmer 200 000 kusov predmetov. Pozostáva zo zbierok spoločenských vied (archeológia, história, výtvarné umenie, numizmatika, etnológia, fond Svetozára Stračinu, fond originálnych fotografií a fond plošného materiálu) a prírodných vied (anorganický fond, botanika, zoológia a fond bezstavovcov). Jeho bohatosť a rôznorodosť utvárajú predpoklad na kvalitné vedeckovýskumné úlohy, ako aj na prezentačné aktivity.

Akvizície a reštaurovanie zbierkových predmetov

S podporou Fondu na podporu umenia

Nákup pozostalosti Márie Maďarkovej z cerovského lazu Turnište

Etnografický zbierkový fond bol obohatený o  artefakty, ktoré reflektujú duchovnú a materiálnu kultúru oblasti medzi obcami Cerovo a Litava, ležiacich v juhovýchodnej oblasti regiónu Hont. Udialo sa tak vďaka podpore Fondu na podporu umenia a Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorí z verejných zdrojov podporili projekt  Nákup pozostalosti Márie Maďarkovej z cerovského lazu Turnište. Vďaka projektu sa nám podarilo zakúpiť mužský a ženský ľudový odev, svadobné venčeky a pierka, šijací stroj s kožuchom a zabíjačkové koryto. Akvizícia je uložená v depozitári spoločenských vied v Matejovom dome a bude využívaná v rámci krátkodobých výstav, medzi-muzeálnych výpožičiek a výchovnovzdelávacej činnosti.

ŽIVOT – POHYB – VÝRAZ (nová akvizícia múzea v oblasti zoológie)

V roku 2023 sme prírodovedné fondy Stredoslovenského múzea opäť obohatili o niekoľko zaujímavých exponátov z oblasti zoológie. Nákup desiatich nových predmetov prostredníctvom úspešného akvizičného projektu “Dynamické zostavy živočíchov do novej prírodovednej expozície Stredoslovenského múzea“ z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj. Naše najnovšie zoologické prírastky tentoraz nie sú výnimočné svojimi rozmermi, ani druhovým zložením, ale predovšetkým intenzívnou dynamikou svojho stvárnenia a realistickým znázornením prirodzeného pohybu tela s adekvátnym tvárovým výrazom.  skupinová zostava zajaca poľného s dvomi samcami v “boxerskom“ súboji predstavuje charakteristické správanie druhu v predjarnom období, kedy si členovia skupiny upevňujú svoje hierarchické postavenie v spoločenstve. Zaujímavosťou je aj exponát utekajúceho zajaca, ktorý je vôbec prvým predmetom v našich zbierkach, vypreparovaný metódou tzv. “levitujúceho“ preparátu.

Ide o preparátorsky mimoriadne náročný postup, pri ktorom je vypreparovaný živočích spojený s pevným podkladom len v jedinom bode, zatiaľ čo všetky ostatné končatiny sa vznášajú vo vzduchu. Ďalšou súčasťou získaného súboru predmetov je líščí pár v hustom zimnom osrstení, ktorý návštevníka zaujme silným individuálnym výrazom oboch jedincov a dvojica vtákov natoľko zaujatá škriepkou o svoje osudné sústo potravy, že sa čochvíľa stane korisťou loviacej kuny. Súbor desiatich nových prírastkov uzatvára samotársky jazvec, preparátorom zvečnený pri intenzívnom hľadaní potravy pred dlhým zimným spánkom. Získané predmety si návštevníci budú môcť prezrieť v rámci niektorej z pripravovaných výstav Stredoslovenského múzea a po rekonštrukcii expozičných priestorov Tihányiovského kaštieľa v Radvani sa stanú trvalou súčasťou stálej prírodovednej expozície nášho múzea.

Poslanecká zástava HALLASY GYULA 1881

Inštalácia nového zb. predmetu do expozície TRANZITHISTORY – Cesty k mestu

V expozícii Tranzithistory – Thurzov dom bol vinštalovaný nový – svojimi rozmermi najväčší zbierkový predmet v rámci všetkých expozícii Stredoslovenského múzea. Jedná sa o zreštaurovanú poslaneckú zástavu politika Júliusa Fischera – Halassyho. Politicky sa Halassy pripojil v roku 1869 k názorom a strane progresívne orientovaného politika Františka Deáka (1803 – 1876), signatára neskoršieho monarchického dualizmu a  ministra spravodlivosti v prvej vláde Lajosa Batthyányho (1807 – 1849). Po fúzii strany sa pridal v roku 1875 k Liberálnej strane. V uhorskom parlamente vehementne presadzoval, aby sa Banská Bystrica stala sídlom kráľovskej súdnej tabule – súdny šľachtický inštitút. Stal sa podpredsedom výboru na kontrolu štátnych dlhov, funkciu vykonával až do svojej predčasnej smrti.

Zástava bola vyhotovená v roku 1881, kedy bol znovu zvolený do Uhorského snemu ako poslanec za Liberálnu stranu na dobu 3 rokov – 26.6.1881-19.5.1884. Zástava mala informačný charakter a umiestňovala sa na námestie v Banskej Bystrici, aby mešťania/obyvatelia vedeli aké, resp. koho má mesto Bystrica v Uhorskom sneme. O uvedení Halassyho do funkcie svedčí aj nápis na zástave:

„HALLASY GYULA, KÉPVISELÖ, 1881“.

„HALLASY GYULA, POSLANEC 1881“.

 „Reštaurovanie zbierkového predmetu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.“

Zreštaurovanie štyroch grafík a dvoch obrazov zo zbierkového fondu Stredoslovenského múzea

Stredoslovenské múzeum sa dlhodobo a kontinuálne snaží s podporou z verejných zdrojov – z Fondu na podporu umenia a svojho zriaďovateľa Banskobystrického samosprávneho kraja – systematicky, účelne a efektívne starať o svoj zbierkový fond. Najvýznamnejšou súčasťou starostlivosti je reštaurovanie zbierkových predmetov, v prípade výtvarného umenia prinavrátenie ich umeleckohistorických, autentických, prezentačných a reprezentačných hodnôt a kvalít, predovšetkým a častokrát ich samotná fyzická záchrana. Medzi posledné zreštaurované zbierkové predmety z výtvarného umenia patria dva obrazy – olejomaľby na plátne od neznámych autorov. Portrét neznámeho pána z prvej polovice 19. storočia a Portrét neznámeho pána z 18. storočia zreštauroval Mgr. art. Miroslav Slúka, rovnako ako predtým štyri ženské portréty vystavené spoločne s tými mužskými v stálej expozícii v Matejovom dome v Stredoslovenskom múzeu. Vďaka predchádzajúcemu zreštaurovaniu sa podarilo identifikovať dve dovtedy neznáme dámy: Klaudia Felicitas Tyrolská, druhá manželka Leopolda I. (okolo 1673 – 1676) a Anna Euphrosina Kayser (1703). Všetkých šesť obrazov tvorí kolekciu portrétov pochádzajúcu z Hronseka.

Kompendium zreštaurovaných diel dopĺňajú štyri grafiky – historické veduty Banskej Bystrice zo zbierkového fondu Stredoslovenského múzea:

  • Autorom dvoch medirytín na papieri: Veduty Banskej Bystrice s fortifikáciou z roku 1676 je Giorgio Piorato
  • Adam Slowikowski: Banská Bystrica – námestie farebná litografia na papieri, okolo roku 1860
  • Ľudovít Karol Libay (1814-1888): Pohľad na predmestie Banskej Bystrice, čierno-biela litografia na papieri, okolo roku 1860

Všetky štyri zreštauroval Mgr. art. Štefan Kocka a aj tieto diela sa nachádzajú v stálych expozíciách Stredoslovenského múzea. Tri zo štyroch grafík boli po zreštaurovaní inštalované do stálej expozície Tranzithistory v Thurzovom dome a štvrtá veduta od Giorgia Piorata je v stálej expozícii v Matejovom dome.

Reštaurovanie obidvoch obrazov aj štyroch grafík z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj. Fond je hlavným partnerom projektu.

Juraj Žembera, Stredoslovenské múzeum