Zlatníctvo v meste Banská Bystrica v 18. a 19. storočí

Autor: Filip GLOCKO

Vydané: Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2024

Počet strán: 231 s.

Cena: 20€

Publikáciu je možné kúpiť vo všetkých prevádzkach Stredoslovenského múzea.

Banská Bystrica bola v Uhorsku bohatým slobodným kráľovským mestom. Patrila medzi sedem banských miest (heptapolis) a od objavenia veľkých nálezísk zlata, striebra a medi sa s Banskou Štiavnicou a Kremnicou stala významným banským mestom. Banská Bystrica bola aj významným centrom remesiel, vrátane zlatníckeho, ktoré je dominantnou témou publikácie. Monografia Zlatníctvo v meste Banská Bystrica v 18. a 19. storočí predstavuje toto výnimočné remeslo v priebehu dvoch storočí, prostredníctvom remeselných a aj osobných životov jednotlivých majstrov v cechu. Predstavuje aj súpisy ich diel, spolu s vybranými dielami zastúpenými aj bohatou fotodokumentáciou.

V priebehu 18. a 19. storočia fungovalo v meste niekoľko desiatok zlatníckych majstrov. V polovici 18. storočia bola Banská Bystrica čo do významu remeselnej výroby tretím mestom na území Horného Uhorska. Pre rozkvitajúce zlatnícke remeslo však znamenalo 18. storočie začiatok krízy a postupného pádu tohto exkluzívneho remesla. Majstri zlatníci a strieborníci však aj naďalej vyrábali svoje umelecké diela manuálne. V 18. storočí pôsobilo v banskobystrickom cechu 22 zlatníkov, medzi najvýznamnejších patrili: Ján Henrich Ramsler, Matej Schüssler ml., Ján Juraj Puskailer st., Ján Puskailer ml., Samuel Haller st., Pavol Kolbány, Michal Kolbenheyer a Ondrej Kolbány. Posledným storočím, v ktorom prežíval duch zlatníckeho remesla, bolo 19. storočie. Cechové zriadenie bolo v tom období už historicky odsúdené na svoj zánik, pretože prechádzalo požiadavkami nového hospodárskeho a spoločenského zriadenia. Medzi najvýznamnejších zlatníkov 19. storočia patrili najmä zlatnícky velikán Samuel Libay, Juraj Sodomka, František Rosenberger, Karol Miškovský, Alojz Herritz alebo František Franciscy. Po zrušení cechov registrujeme v meste ešte 8 zlatníkov. Boli medzi nimi Pavel Renner st., Alexander Stollmann alebo Jozef Linhart. Kompletný prehľad zlatníkov, z ktorých mnohí nepochádzali z Banskej Bystrice, ale do Banskej Bystrice sa prišli učiť k významným osobnostiam banskobystrického cechu, dopĺňajú aj ženy – zlatníčky. Medzi doloženými zlatníčkami figurovali Dorota Weber, Rebeka Ramsler, alebo Katarína Haller.