V predchádzajúcom čísle ste sa mohli dočítať o životnom osude ľubietovského farára Jána Benkoviča, ktorého v čase Turíc v máji 1682 zavraždili kuruckí povstalci na jeho ceste do Detvy. V dnešnom článku sa pozrieme na jeho obraz, ktorý sa nachádza v zbierke výtvarného umenia v Stredoslovenskom múzeu.

Ide o olejomaľbu na plátne bez rámu s rozmermi 95 x 67 cm od neznámeho autora, datovanú do konca 17. resp. začiatku 18. storočia. Maľba samotná je priemernej úrovne. Plocha obrazu je rozdelená do dvoch časovo-priestorových plánov nad sebou, čo je typické pre manierizmus. Horný plán zaberá väčšinu plochy plátna. Tvorí ho kruhové tondo resp. medailón z vavrínových listov, do ktorého je na tmavohnedom pozadí zasadená mužská polpostava s krátkymi čiernymi vlasmi, fúzmi a bradou. Muž je odetý v čiernej reverende s bielym kolárikom cez ktorú má oblečenú bielu albu zakončenú čipkou. Cez plecia má prehodenú červenú štólu zdobenú rastlinným ornamentom a žltým/zlatým lemom. Obe ruky má položené na srdci, pričom v pravej ruke drží krucifix. Dolný plán obrazu zobrazuje v ľavej polovici na pozadí štylizované sídlo, zložené z 1 budovy na kopci a 5 budov pod ňou. Stred a pravú polovicu zaberá popredie, v ktorom vidíme kňaza v čiernej reverende kopajúceho motykou hrob. Napravo od neho stojí kurucký vojak v modrej uniforme s červenou čiapkou. V ľavej ruke drží pošvu a v pravej šabľu, s ktorou sa zaháňa. Dolný okraj obrazu je od zvyšku maľby oddelený čiernou linkou, pod ktorou sa nachádza na bielom pozadí do dvoch riadkov rozdelený čierny nápis v znení:

V. P. IOANNES BENKOVICSe SEMINARIO A.S. Stephani Regis Parochus

LibetoBAnensis in odium Fidei ab Haereticis occisus AÕ 1681

 To môžeme preložiť ako „Ctihodný otec Ján Benkovič zo seminára Sv. Štefana kráľa, farár v Ľubietovej, bol roku 1681 v nenávisti k viere zavraždený heretikmi.“ Ako sme už v prvej časti článku naznačili, písomné pramene hovoria jednoznačne o roku 1682, preto je tu predpoklad o väčšom časovom odstupe medzi vznikom obrazu a samotnou udalosťou.

Obraz pôvodne visel v kostole sv. Žofie v Dúbravici nad kamennou krstiteľnicou, ktorá nesie erb zvolenského podžupana Tomáša Benického z roku 1694. Dozvedáme sa to zo Schematizmu banskobystrickej diecézy z roku 1876. Zostavovateľom bol František Víťazoslav Sasinek, ktorý zároveň informácie z tohto latinsky písaného diela priniesol aj slovenskému čitateľovi prostredníctvom Slovenského letopisu pre históriu, topografiu a etnografiu v tom istom roku. Autorom obidvoch je František Víťazoslav Sasinek pričom vyšli v tom istom roku. Obraz v kostole spomína aj Vincent Bunyitay vo svojom rukopise štvrtého zväzku Histórie Varadínskeho biskupstva od založenia po súčasnosť z 90. rokov 19. storočia, ktorý knižne vyšiel až v roku 1935, či Schematizmus Ostrihomskej arcidiecézy z pera Ľudovíta Némethyho z roku 1894. Obraz si všimol aj Kornel Divald pri svojich cestách po Hornom Uhorsku v rokoch 1900 – 1919, počas ktorých mapoval krajinu a jej hnuteľné a nehnuteľné pamiatky. Svoje poznatky zhrnul do rukopisu, ktorý vyšiel knižne až v roku 1999 pod názvom Povozník svätých. Topografia a fotografie Horného Uhorska 1909-1919. Divald sa zhodou okolností na základe poverenia stal aj scenáristom a autorom prvej stálej expozície banskobystrického mestského múzea, ktorá mala byť inštalovaná v nových priestoroch čerstvo zrekonštruovaného Matejovho domu v roku 1909. Pri tejto príležitosti bola popri stálej expozícii otvorená aj výstava cirkevného umenia na štvrtom poschodí, ku ktorej sa Divald v predhovore v sprievodcovi po mestskom múzeu vyjadril takto: ,,Súčasne s usporadovaním exponátov prebiehala aj organizácia výstavy cirkevného umenia na IV. poschodí Matejovho domu, uskutočnená šľachetným rozhodnutím Farkasa Radnaiho, banskobystrického biskupa. Materiál k nej vďaka Jánovi Havranovi, titulárnemu biskupovi, banskobystrickému kanovníkovi, poslali farári rímsko-katolíckej cirkvi vo Zvolenskej župe zväčša sami od seba. Farkas Radnai, banskobystrický biskup odložil na neskoršie rozhodnutie o tom, či prepustia časť exponátov z výstavy ako aj ďalšie staré nepoužité a či zriedka užívané pamiatky múzeu.“ Takto sa do múzea spolu s mnoho ďalšími predmetmi dostal aj obraz Jána Benkoviča z dúbravického kostola. Inštalovaný bol na spomínanom 4. poschodí najprv nad oknom, neskôr bol v rámci miestnosti presunutý na iné miesto, čo dokumentuje aj dobová fotografia. Divald neskôr Benkovičov obraz spomína v článku Neznáme obrazy 17. – 19. storočia, ktorý uverejnil v časopise Umenie v roku 1912, už ako majetok mestského múzea.

V neskoršej resp. povojnovej slovenskej literatúre sa informácie o obraze Jána Benkoviča z dúbravického kostola akosi vytrácajú. Pri statiach či článkoch venovaných kostolu sv. Žofie sa často zmieňuje už iba súčasný barokový oltár z roku 1760, spomínaná kamenná krstiteľnica z roku 1694, socha Pax vobis zo 16. st. a tabuľový obraz z pôvodného gotického oltára, ktorý sa  nachádza v múzeu výtvarného umenia v Budapešti (Szépművészeti Múzeum). Anton Zarevúcky vo svojom rukopise Katalóg farností a kostolov bansko-bystrického biskupstva z roku 1976 uvádza: ,,V kostole podľa údaju SchH (pozn: Schematizmus… z roku 1876) bol obraz Jána Benkoviča, mladého ľubietovského farára, mučeníka. Obraz už tu neni a nik nevie, kde sa podel.“ Keď sa píše o Ľubietovej a jej dejinách z čias stavovských povstaní, býva Benkovičovo martýrstvo spomínané pomerne často, no existencia obrazu v súvislosti s Dúbravicou je vždy spomínaná v minulom čase. Akoby osud obrazu zostal pre slovenskú literatúru zahalený rúškom tajomstva. Naopak v maďarskom diele Uhorské maliarstvo v 17. storočí z roku 1953, v ktorom nechýba ani Benkovičov obraz sa dokonca aj správne uvádza jeho uloženie v múzeu v Banskej Bystrici.

Obraz sa v súčasnosti nachádza v zbierke výtvarného umenia v Stredoslovenskom múzeu. V roku 2022  bol podrobený nedeštruktívnemu reštaurátorskému výskumu pod vedením Mgr.art. Miroslava Slúku, ktorý potvrdil jeho zlý technický stav či nevhodne použité konzervátorské postupy v minulosti. Snahou múzea bude v dohľadnej dobe získať potrebné finančné prostriedky na jeho celkové zreštaurovanie. Dovtedy zostane z dôvodu ochrany uložený v depozitári múzea. Návštevníci však majú možnosť vidieť obraz na vlastné oči, a to v rámci podujatia Bezhlavo do múzea, ktoré sa koná v Matejovom dome raz ročne zväčša na prelome októbra a novembra. Tento rok to bude v sobotu 28.10. vo večerných hodinách.  

Pramene a literatúra:

BUNYITAY, Vincent. A Váradi püspökség története alapításától a jelenkorig, Zväzok štvrtý. Debrecín 1935

DIVALD, Kornel. A ,,szentekfuvarosa“. Felső-magyarországi topográfiája és fényképei 1900-1919. Budapešť 1999

DIVALD, Kornel. A Beszterczebányai múzeum kalauza. Budapešť 1909

DIVALD, Kornel. Ismeretlenképek a XVII—XIX századból. In Művészet, 1912, roč 11.

GARAS, Klára. Magyarországi festészet a XVII. Században. Budapešť 1953

GÜNTHEROVÁ, Alžbeta. Súpis pamiatok na Slovensku, Zväzok prvý A-J. Bratislava 1967

HANDZO, Ctibor Ján. Dejiny evanjelického a. v. cirkevného sboru v Ľubietovej. Ľubietová 1941

NÉMETHY, Ľudovít. Series parochiarum et parochorum archi-dioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum MDCCCXCIV. Ostrihom 1894

SASINEK, František. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis pro saeculari MDCCCLXXVI. Banská Bystrica 1876

SASINEK, František. Slovenský letopis pre históriu, topografiu, archeológiu a etnografiu, Zväzok 1, Skalica 1876

ZÁREVUCKY, Anton. Katalóg farností a kostolov bansko-bystrického biskupstva [on-line]. 1976. Dostupné na internete: <https://knihydominikani.sk/stiahnut/kniha/zarevucky-anton-katalog-farnosti-a-kostolov-banskobystrickeho-biskupstva/ > [cit. 25. 9. 2023]