Karel Votlučka (1896 – 1963) maliar, grafik a ilustrátor
autor: Filip Glocko, Stredoslovenské múzeum
„Otec mě naučil všechno kolem tisku, ale pro mě je stále záhadou, že on se nikdy neušpinil od barvy jako já, který mám vždy barvu úplně všude a ještě k tisku potřebuji pomocníka. Snad to dělal ten jeho obrovský nehet, který ale já nepraktikuji…“ Zo spomienok syna Marcela na otca.
Karel Votlučka, druhorodený syn manželov Viléma Vratislava (1868 – 1932) a Anny Františky rod. Štullovej (1874 – 1945), sa narodil v Plzni 1. októbra. Mal štyroch súrodencov, najstarší brat Vilém (1894 – 1955) sa stal lekárom, brat Emanuel (1903 – ?) zubným technikom a najmladší brat Jaroslav (1913 – 1996) sa stal sochárom, grafikom a maliarom. Bývali v Plzni na Martinskej ulici, kde mali kníhkupectvo. Karel bol dvakrát ženatý, s prvou manželkou Annou Brabcovou mal dvoch synov – Zdeňka a vášnivého filatelistu, publicistu a historika architektúry Marcela (1923 – 2018). V roku 1937 došlo v rodine k tragédii. Votlučkovi zomrela manželka, ostal sám so synmi a tak sa v roku 1941 natrvalo usadil v Plzni, kde sa druhýkrát oženil s Máriou Knedlíkovou. Karel Votlučka zomrel po dlhej chorobe 2. júna 1963 v rodnom meste.
Na ceste za svojím snom
I keď bolo jeho snom kreslenie, Karel sa vyučil najprv za murára a po absolvovaní Štátnej priemyselnej školy v Plzni si odišiel do Prahy splniť svoj sen. V rokoch 1916 – 1920 študoval na Akadémii výtvarných umení pod vedením portrétistu Vratislava Nechlebu, člena progresívnej skupiny Osma Jana Preislera, profesora Maxa Švabinského a Josefa Loukoty. Na výstave Umeleckej skupiny v Plzni (1919) bol [Votlučka] podľa publicistu Bohumila Polana jediným, kto evokoval vo svojich dielach spojenie s kubizmom. Votlučka sa nikdy nezamestnal, zostal slobodným umelcom, v tvorbe sa venoval grafike, leptom, linorytom a drevorytom s motívmi architektúry starej Prahy. Aj v Plzni maľoval zákutia starých uličiek, krčmičiek, renesančnú radnicu a chrám sv. Bartoloměje s výročnými trhmi. Ilustroval publikácie zakladateľa Národopisného múzea v Plzni Ladislava Lábka aj knihy spisovateľa a novinára Franka Weniga. Kresbami prispieval do časopisov Plzeňsko a Mladá stráž. V roku 1937 získal významnú zákazku od Plzenského pivovaru na výzdobu pavilónu na 20. svetovej výstave v Paríži. Po druhej svetovej vojne ho okúzlila krása Slovenska, v rokoch 1945 – 1952 pôsobil v Trnave a v Banskej Bystrici, tvoril aj na Morave a v Hodoníně vytvoril súbor kresieb zo života T. G. Masaryka aj kolekciu kresieb pamiatok Olomouca a Brna.
Rozsiahle a inšpiratívne dielo
Svojou tvorbou a rozsiahlym dielom prispel Karel Votlučka výrazne k obohateniu českej grafickej tvorby. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria cyklus majstrovských 17 leptov Pražská nádvoří, album 32 leptov gotická Praha, Pražské zajímavosti, Mozart v Prahe, 300 drobných grafických listov Ex libris a novoročeniek, etnograficky cenný súbor Plzeňské právovárečné domy – 256 kresieb domov v Plzni či iné. Karel Votlučka bol členom Syndikátu výtvarných umělců v Prahe, ktorý mu pomáhal pri realizácii mnohých jeho výstav.
Karel Votlučka v zbierkach Stredoslovenského múzea
V zbierkovom fonde Stredoslovenského múzea sa nachádza 25 historických artefaktov spojených s menom tohto významného českého umelca. Do zbierok bývalého Mestského múzea sa ako prvé dostali tematické kresby Slovenský kostol, Horná ulica, Katovná ulica, Hradný areál a Dolné námestie. V roku 1989 múzeum obohatil súbor 16 listov, kreslených ceruzkou, zachytávajúci rôzne časti Banskej Bystrice z roku 1947: Titulný list k súboru kresieb s namaľovaným Znakom mesta, ďalej Mäsiarska bašta, Pekárska bašta, Matejov dom a Slovenský kostol, vstupná brána Benického domu na námestí SNP č.16, garbiarske domy na Huštáku, Námestie… Vo fonde múzea nájdeme aj dve kresby s tematikou ľupčianskeho zámku: Pohľad na nádvorie a Celkový pohľad na zámok. Dielo Karla Votlučku vo fonde uzatvára kresba dreveného artikulárneho kostolíka v Hronseku. Vzácnu výpovednú hodnotu majú aj dva zachované rukopisy z rokov 1946 a 1947 adresované synovi Marcelovi.
Úryvky z listov synovi Marcelovi
- november 1946:„Milí Marcelku! Prší, tak jsem se pustil do psaní Tobě. Spím ve Vlkanové, v lesích jsou kanci, v divokém Hrone rybi i hlavatice a pstruzy. Ráno jsem přijel sem z Vlkanové s panem prokuristou. Zavedl mne do Tatra Banky odkud jsem za deště udělal pohled z okna na náměstí. Potom jsem prohlížel detaily města. Bylo to důlní město, kde se těžilo zlato a stříbro. Jsou zde krásné kostely – samá gotika. V jednom jest gotický tabulový oltář, který nemá ani Praha, velkých rozměru, dále jeden menší, též gotický. Na náměstí je několik renesančních portálu, skvělé podsíně se starými dvory. Šla tady válka, předměstí jest hodně poškozené. Velice mne mrzí, že jsem nezajel sem v letě! V pondělí pošlu balík, ze kterého budeš mít radost. Dostane se zde vše! Lidé jsou dobří! Krajina krásná, bohužel počasí jest nepříznivé, ale nedá se nic dělat – musím doufat, že se to vyčasí a potom budu hodně dělat. Pozdravuji a líbám Tebe. Tvůj tata“.
- január 1947, hotel Národný dom, izba č.16:
„Milí Marcelku! Jistě budeš čekat na zprávy ode mne, píši trochu opozdene, kurýroval jsem se z kašle, který teprve včera jaksi polevil. Venku nepracuji, bydlíme v hotelu, kde jest ústřední topení, teplá i studená voda, tedy veškerý komfort což potřebuji jako sůl. Pracuji pilně na kresbách pro knihu […] Prosil bych tě, Marcílku, kdyby bylo možné poslat v pytlíku a krabici, aby se to nevysypalo. […] Padá zde od včerejška sníh a jest to jak v pohádce – náměstí osvětlené, věže hotelu a jedna věž městská se svítícími hodinami …“.
V roku 1991 usporiadalo Stredoslovenské múzeum s vtedajším riaditeľom Milanom Šokom výstavu z tvorby Karla Votlučku.