JÁN MICHAL TIRTSCH (1738 – 1822) – ten, ktorý učil Samuela Libaya –

autor: Filip Glocko, Stredoslovenské múzeum

Ján Michal Tirtsch (tiež: János, Johann, Mihály, Michael, Michaël, Tirsch, Tirč, Tiertsch) sa narodil v Palúdzke (dnes časť Liptovského Mikuláša) v Liptovskej stolici v roku 1738 v rodine Kristiána Tirtscha a Judity rod. Krombacher. Tirtschov otec bol vedúcim hospodárskym úradníkom na panstve grófa von Zmeškala. (Pozn. autora: Pôvodne sliezsky rod, patriaci k starým oravským šľachtickým rodom). Centrom panstva bola práve Palúdzka. Zlatnícke nadanie začal rozvíjať v Banskej Bystrici u zlatníckeho majstra Samuela Hallera st. (1718 – 1774), ktorého kariéra v meste je ohraničená rokmi 1744 – 1774. Haller st. prijal 28. októbra 1753 za učňa 15-ročného Michala Tirtscha a 30. júna 1759 ho z učenia oslobodil. Predpokladá sa, že v rámci povinnej tovarišskej vandrovky zostal v roku 1770 v Bratislave, kde požiadal o prijatie do miestneho cechu. Jeho iniciácia neprebehla ľahko a mala niekoľko problémov. V Bratislave sa 11. februára 1772 oženil a 13. februára získal meštianske právo. S manželkou Julianou Rosinou rod. Pfeifferin mali 5 detí:

  • Ján Bohuslav (krst 18. marca 1774), stal sa obchodníkom;
  • Ján Juraj (krst 18. mája 1780),
  • Ján Ondrej (krst 7. marca 1782),
  • Katarína Karolína (krst 2. januára 1786),
  • Terézia Kristína (krst 9. júna 1793);

Ján Michal Tirtsch zomrel 10. augusta 1822 v Bratislave, mal 84 rokov.

Všetky svoje výrobky, ktoré počas aktívneho života vytvoril, označoval iniciálami „MT“.

Peripetie v zlatníckom cechu v Bratislave (1770 – 1817)

  • Dňa 26. augusta 1770 požiadal 32-ročný tovariš Michal Tirtsch o prijatie do bratislavského zlatníckeho cechu. Cech žiadateľa odmietol, musel však zaplatiť manipulačný gebiehr/poplatok 2 florény.
  • O necelý mesiac sa na žiadosť Michala Tirtscha uskutočnila 12. septembra 1770 cechová schôdza, na ktorej Tirtsch oznámil predstavenstvu cechu, že aj keď odmietavé stanovisko rešpektuje, nechá si svoju žiadosť o prijatie do cechu ešte raz prešetriť. Tirtsch zaplatil gebiehr/poplatok 2 florény.
  • Na Tirtschovu žiadosť zasadla o mesiac neskôr 9. októbra 1770 znova cechová schôdza. Doterajšie obštrukcie predostreli členovia zlatníckeho cechu cisársko-kráľovskému konzíliu, ktoré rozhodnutie cechu a zamietnutie Tirtschovej žiadosti potvrdilo.
  • Dňa 9. decembra 1770 opätovne zasadol cech s informáciou, že konzílium žiadosť odmietlo po druhý raz. Zlatnícki majstri boli vyslaní osobne ako zástupcovia cechu do Viedne na rokovanie: Unsere Reise nach Wien forts gesetzt haben, und die deputirten waren: H. Josef Waidenovsky und F. Kojanitz./Naša cesta pokračovala do Viedne, vyslanci boli H. Josef Waidenovsky a F. Kojanitz. (Pozn. autora: Josef Waidenovsky bol bratislavský zlatnícky majster spomínaný v rokoch 1738 – 1781, František Kojanitz bol bratislavský zlatnícky majster spomínaný v rokoch 1759 – 1770).
  • V novom roku 1771 sa uskutočnila 17. februára cechová schôdza, kde však tentoraz Michal Tirtsch priniesol cisársky kráľovský rozkaz, ktorý zverejnil pred cechom a radou. Na základe tohto rozkazu Tirtscha napokon prijali za člena cechu bratislavských zlatníkov. Zároveň zaplatil požadovaný poplatok Fordergelt/preddavok 2 florény.
  • V roku 1771 (bez konkrétneho dátumu) zasadol cech a Tirtschovu predloženú kresbu ako návrh budúceho majsterštuku posúdil ako nedostatočnú a odmietol ju. Tirtsch sa zaviazal, že vyhotoví novú kresbu. Zaplatil gebühr/poplatok 2 florény.
  • V apríli 1771 predložil Tirtsch strieborný majsterštuk, ktorý mal však podľa členov cechu niekoľko chýb, preto mu udelili pokutu 6 florénov. Strieborný majstrovský kus vykúpil za 4 zlaté. Tirtsch musel zaplatiť navyše za pečatidlo 1 zlatý, za požadovaný preddavok/Fordergelt 1 florén, za majstrovské právo 30 florénov, za cechovú hostinu 10 florénov a okrem toho ešte za články/artikuly – zu die Articeln – 10 florénov.
  • Napriek problémom patril Tirtsch k známym a remeselne zručným bratislavským zlatníkom. V súvislosti s banskobystrickými zlatníkmi je zaujímavé, že na majstrovskú skúšku prijal k sebe Michala Kmetovinyho (1754 – 1808), ktorý sa vyučil v Banskej Bystrici tiež u zlatníka Samuela Hallera st. a v roku 1770 bol z učenia prepustený. O desať rokov neskôr 2. decembra roku 1781 vyhotovil tovariš Michal Kmetoviny u svojho majstra Tirtscha v Bratislave majsterštuk – medailón. (Pozn. autora: Rodina Michala Kmetovinyho bývala v Banskej Bystrici v dome č. 26 na dnešnej Dolnej ulici. Kmetovinyho prijali 20. januára 1782 za majstra bratislavského cechu zlatníkov. Ako zlatník sa spomína až do roku 1807. O rok neskôr 16. marca 1808 zomrel ako 54 ročný.)
  • Dňa 12. októbra 1783 cechové združenie a cechmajster riešili písomnú informáciou, ktorú predložil miestodržiteľskej rade Michal Tirtsch v mene celého cechu vo veci utajeného tavenia striebra.
  • Cechové združenie a cechmajster 14. decembra 1783 spolu rokovali o návrhu, ktorý za cech predložil pred miestodržiteľskú radu opäť Michal Tirtsch. Týkala sa patentu (Pozn. autora: Pravdepodobne išlo o patent na tavenie striebra) vydaného 3. októbra 1783.
  • Dňa 6. novembra 1817 prebehlo medzi Michalom Tirtschom a cechom rokovanie, ktoré súviselo s ukončením Tirtschovej zlatníckej praxe.

Na žiadosť Michala Tirtscha zasadne cech a 80-ročný zlatník prednesie svoj zámer, že chce zrušiť svoje remeselné právo a všetky svoje cennosti a nástroje si želá predať.

Cech sa dohodol na nasledovnom riešení:

  1. Tirtschovi ním určenú hodnotu nástrojov vymení v hodnote 1000 viedenských florénov a zaviaže sa zložiť túto sumu od dnešného dňa do 8 dní.
  2. Michal Tirtsch sa pred cechom zriekne všetkých svojich remeselných práv a tým zruší všetky relevantné nároky.
  3. Dielňu (obchod) prevezme pán Mayer a ručí za sumu prenájmu. Z dôvodov väčšej hodnovernosti túto dohodu v cechovej knihe Tirtsch vlastnoručne podpíše.

Ján Michal Tirtsch a Samuel Libay

Ján Michal Tirtsch sa venoval aj výchove novej zlatníckej generácie. Počas svojej činnosti vychoval 5 budúcich adeptov zlatníckeho remesla: Viedenčana Jána Kristiána Forrera, Krištofa Grosza, Jána Benjamína Fritschera, syna trnavského zlatníka Jána Zigmunda Birka – Gottfrieda Birka (1801 – 1836) a Samuela Libaya, jedného z najlepších novodobých uhorských zlatníckych majstrov, pôsobiaceho v Banskej Bystrici.

  • Samuel Libay ml. sa ako 16-ročný začal učiť za zlatníka. Vyučil sa v bratislavskej v dielni u Jána Michala Tirtscha.
  • Dňa 28. júna 1801 sa ako 19-ročný stal Samuel Libay zlatníckym tovarišom. V listinách bratislavského zlatníckeho cechu sa zachoval záznam, v ktorom sa píše o prepustení učňa Libaya zo stavu učňovského, že majster Tirtsch a cech prepúšťajú Samuela Liebeiho (Pozn. autora: Pravdepodobne došlo ku skomoleniu mena pri prepisoch) na stupeň tovariša. So súhlasom predstavených cechu ostal Libay ešte rok u majstra v „conditii“. K dispozícii je preklad z archívneho zápisu: „1801, 28. jún (Bratislava) – na zasadaní cechu (zlatníkov) na návrh (majstra) Michala Tiertscha (Michal Tirtsch) bol prepustený z učenia Samuel Libay (Libei), ktorý zaplatil aj poplatok 2 zlaté. Poznámka (NB – nota bene): u svojho učiteľa mal slúžiť ďalší jeden rok.“
  • V roku 1802 budúci zlatník Samuel Libay absolvoval prax u svojho učiteľa, majstra Jána Michala Tirtscha. Za ukončenie učňovstva zaplatil 2 zlaté.

 

Vybrané diela Jána Michala Tirtscha

Diela zlatníka Jána Michala Tirtscha sa nachádzajú v zbierkach Umelecko-priemyselného múzea v Budapešti. Sú to:

1 ks strieborná kávová kanvica na štýlovej nôžke s výškou 24 cm a ø základne 5,8 x 7 cm.

1 ks strieborná soľnička na 4 nôžkach s výškou 4 cm, dĺžkou 4,4 cm a hmotnosťou 62,7g.

Tirtschove diela nájdeme aj v ponukách zahraničných aukčných domov:

1 ks strieborná soľnička – valcovitá nádoba s prelamovanými stenami na 4 kónicky sa zužujúcich nohách bez sklenenej vložky. Výška 8,5 cm, hmotnosť 160 g. Predmet bol vyrobený v roku 1781 a jeho katalógová cena bola 180 – 230 €.

1 ks strieborná kávová kanvica z roku 1795 s drevenou rúčkou a výškou 23,5 cm.

1 ks strieborná tabatierka z roku 1783 s ø 9 cm a váhou 130 g.

2 ks koreničky z roku 1795.

Michal Tirtsch tvoril aj pre cirkevnú obec, o čom svedčí aj archívny záznam evanjelického cirkevného zboru v Myjave, ktorý zakúpil v Prešporku v roku 1795 kalich od istého Michala Tirtscha za 84 zlatých. Kalich bol v puzdre z jelenej kože a používal sa iba pri výročných slávnostiach počas Večere Pánovej.

Pramene a literatúra:

GLOCKO, F.: SAMUEL LIBAY – život a dielo banskobystrického zlatníka, Stredoslovenské múzeum 2018, ISBN 978-80969866-7-5.

MIHALIK, S.: Beszterczebányai ötvösök a XV – XIX. században. In: Múzeumi és könyvtári értesítő.

MIHALIK, J.: Háromszáz év a pozsonyi ötvösség történetéből.

ŠTEFLOVÁ, L.: Obraz evanjelických a. v. chrámov v zápisniciach kanonických vizitácií z Nitrianskeho seniorátu.

TORANOVÁ, E.: Zlatníctvo na Slovensku, Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983.

TORANOVÁ, E.: Samuel Libay, banskobystrický zlatník 19. storočia. In: Vlastivedný časopis.

Archív mesta Bratislavy, Inv. č. 755, kniha učňov z rokov 1767 – 1808.

Štátny archív v Banskej Bystrici, fond Banská Bystrica, mesto so zriadeným magistrátom 1255 – 1922, Banskobystrické cechy 1443 – 1872, C 43/3, Protokol 1641 – 1872, inv. č. E – 115.

Štátny archív v Banskej Bystrici, fond: Banská Bystrica, mesto so zriadeným magistrátom 1255 – 1922, Banskobystrické cechy 1443 – 1872, C 43/5, Účtovná kniha z r. 1817 – 1875, inv. č. E – 116.

FONS (Forráskutatás és Történeti Segédtudományok) XI. Évfolyam 2004. 2. szám ISSN 1217-8020.